(… a zasievať semienka strachu, závisti, nespravodlivosti a krivdy v ľuďoch a v celej spoločnosti!)
Foto: www.pixabay.com
O psychopatoch sa často píše, že sú necitliví k potrebám druhých, teda neempatický. Aj taktí/é v našej ľudskej rodine nepochybne existujú a stretnutie – či dokonca súžitie – s nimi iste nie je prechádzka ružovým sadom.
Ale sú medzi nami aj také osoby, ktorých modus životným štýlom (modus vivendi) je presadiť sa za každú cenu a obvykle aj na úkor iných. Ukázať, že sú lepšie/í ako ostatní! A ak sa im to nedarí „po dbrom“, neváhajú to robiť aj „po zlom“. Znevažovať a ponižovať, ohovoriť, pošpiniť a pourážat, „pošliapať či dokonca „zadupať“, „vygumovať, vymazať, zničiť“.
V odbornej lekárskej literatúre sa v takomto kontexte často píše o narcizme resp. narcistickej poruche osobnosti.
Obvykle sa títo ľudia snažia vyvolávať – a velmi často sa im to aj darí – v tých druhých pocity strachu a hnevu, podriadenosti či dokonca viny a tým potvrdzovať svoj hodnotu a nadradenosť nad nami ostatnými.
A pretože sme si (pred Bohom!) všetci rovný, samozrejme sa im to definitívne nepodarí a na konci tohoto „procesu“ z toho všetkého tu zostanú iba pocity strachu, nespravodlivosti a krivdy, závistia zahorklosti či zatrpklosti, v jednotlivcoch i celej spoločnosti.
A práve to je ten skutočný „proces dezolácie“ (desolatio).
A ľudia, ktorí ho spúšťajú, podporujú a živia? Tak práve to sú