Foto: www.pixabay.com
Ako sa to už môžete dočítat aj na inom mieste tohoto webu,viac ako 25 rokov som sa stýkal s ľuďmi, ženami aj mužmi, ktoré/í vo svojom zamestnaní zažívali tzv. mobbing, bossing, šikanu, obťažovanie – skrátka to, čo som potom súhrnne označoval ako „vzťahovú patológiu“.
Žien bolo medzi nimi zretelne viac ako mužov a neúspechov pravdepodobne viac ako úspechov… Otázku „Prečo?“ som si kládol mnohokrát…
V roku 2010 priniesol – vtedy populárny nemecký magazín Der Spiegel, v jednom zo svjich článkov na téma „Mobbing“, štatistické údaje o tom, že z „mobovaných“ zamestnancov, ktorí sa cítili byť takýmto jednaním na pracovišti poškodení a chceli problémy v zamestnaní riešiť súdnou cestou, uspelo so svojou žalobou len 5%…
Pohľad na protestujúceho a kričiaceho Juliana Assangea, keď ho agenti jej Veličenstva vliekli k autu – zarasteného a zostarnutého dlhým pobytom v uzavretej klauzúre ekvádorského konzulátu v Londýne – bolo sklamaním a ponaučením pre mnoho ľudí a iste aj pre mňa… (Informácii o p. Assangeovi a jeho skupine Wikileaks, ako aj o tom, prečo sa ho mocní tohoto sveta rozhodli umlčať a „zlikvidovať „, nájdete – pri troche vášho snaženia – na internete a inde už preveľa .)
To sa udialo v roku 2019 a vtedy som pochopil, že pre riešenie každého individuálneho prípadu pri tzv. vzťahových patológiách (šikana, mobbing, bossing …) je dôležité aj pochopenie či zmena širšej spoločenskej „klímy“ a tzv. „politickej vôle“ v širšom komplexe súvislostí a vzťahov danej spoločenskej štruktúry, kde sa takáto vzťahová potológia odohráva …
Svoju pozornosť preto teraz venujem viac pojmom „štruktúra“ a „strukturálne násile„, „nátlak a jehom formy“ (straining), „zatrpklosť a zahorklosť„, a v neposlednom rade aj zložitejším pojmovým a prežitkovým konštruktom ako sú „pocity krivdy„, spravodlivosť„, „páchatelia krívd“ a predovšetkým „prevencia krívd“ …
Existuje na svete krajina, v ktorej nad hrubým domácim produktom prevyšuje hrubé domáce šťastie. Je to monarchia, ktorá leží na úpätí Himalájského masívu – kráľovstvo menom Bhután.
Až tak ďaleko by som nešiel. Ale vo svojej praxi teraz používam dotazník, ktorý sa označuje skratkou PTED a ktorý – ako sa zdá – pri jeho poctivom a neštylizovanom vyplnení dokaže postihnúť a objektivizovať“ náš pocit sklamania a „zatrpklosti“ (embitterment), ktorý zrejme pozná mnoho ľudí. Ale problémy – aj tie zdravotné môžu nastať vtedy, keď tento pocit u niekoho presiahne určitú zdravú mieru.
(Veľa z toho, o čom teraz píšem sa v poslednej dobe popisuje ve vednom odbore, ktorý sa nazýva psycho-neuro-imunológia.)
Označiť, zahanbiť, ponížiť, zastrašiť, vylúčiť a potrestať!
A aj na základe svoje dlhoročej praxe v tzv. anti-mobbingovom poradenstve si trúfam tvrdiť, že čím viac ľudí s (intenzívnym?) pocitom krivdy existuje v tej či onej spoločnosti, tým je to horšie pre jej zdravý vývoj!
Prekonávaniu krivdy a pocity zatrpklosti – napr. z narušených vzťahov (vzťahovej patológie) v práci se venoval (venuje?) aj nemecký psychiater Michael Linden. Bohužiaľ som nenašiel žiadny z jeho textov či videí – hoci ich poznám mnoho – aj vo slovenskom jazyku
Zato som nedávno našiel video s prof. Staňkom, ktorý v ňom nijak neskrýva svoje pohoršenie nad stavom našej súčasnej spoločnosti …