… je súbor poznatkov o tom, ako vznikajú krivdy a príkorie a príp. aj o tom, ako je možné krivdy naprávať príp. „liečiť“.
Nespracované či nevhodné spracované pocity krivdy a príkoria sa javia byť veľmi deštruktívnou formou z pohľadu osobnosti človeka, jeho telesného aj duševného zdravia.
Doteraz vieme, že okrem „jedov“ vo vzduchu, vode a jedle človeka sú to aj rozmanité formy násilia – fyzického, psychického a sexuálneho – ktoré poškodzujú a deštruujú život človeka.
Stále viac se však ukazuje, že tu máme aj formy násilia, o ktorých sa zatiaľ veľmi nehovorilo a stále nehovorí – tzv. štrukturálne a politické násilie, ekonomické násilie, etnické a rasové násilie alebo násilie zo strany rôznych skupín či tzv. „elít“ .
Veľa sa toho už polísalo o strese a psychosociálnom strese, ktorý vzniká práve v dôsledku prežívania najrôznejších foriem tlaku, nátlaku a násila – tzv. traumy – ktorej sa človek stane vo svojom živote cieľom, ale lepšie povedané „terčom“. Ale niekedy stačí, aby bol iba svedkom takýchto udalostí , ako tomu často býva v prípade tzv. posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) .
Ale „traumou“ – ako to ukazujú aj výskumy dr. Lindena na poli tzv. postramatickej zatrpnutosti (PTED) – nemusí byť vždy iba nejaká „katastrofická“ udalosť. Traumou môže byť pre niekoho to, čo je pre iných ľudí iba bežnou banalitou… A tak asi nie je náhodou, že sa – tu a teraz – objavujú úvahy o skupine (dokonca diagnostickej kategórii) tzv. vysoko citlivých ľudí.
(Poznámka na okraj: Skupina okolo talianskeho psychologa H. Ege-ho teraz doporučuje používať namiesto termínu „mobbing„, radšej pojem „straining„…)
Krivda = trauma platí vždy, hoci trauma = krivda iba niekedy!
A práve cieľom tzv. „krivdológie“ by mohlo byť aj sledovanie takýchto súvislostí a závislostí. Predovšetkým by však takto označené snaženie (krivdológia) malo venovať viac pozornosti tvrdeniu, že (nespracované?) „príkorie a krivda vedú do nemoci“ !!!
A hoci s týmto postrehom prišla kedysi dávno už Hidegarda von Bingen (1098 – 1179 n.l.), ktorá bola údajne najvlivnejšou mníškou stredoveku, iba ťažko sa dá vyvrátiť tvrdenie, že v tejto oblasti ešte stále máme čo objavovať – ako nám to stále viac a viac ukazujú poznatky z tzv. psycho-neuro-imunológie – aj v dnešnej dobe.